BACHOVKY – HORČICA

Loading

Divá horčica – MUSTARD – je spojená s duševnými kvalitami veselosti a číreho jasu. V negatívnom stave človeka obklopuje pochmúrna trudnomyseľnosť.

Z čista-jasna sa na človeka znesie hlboká melanchólia ako neznámy ťažký mrak. Zahalí ho a postaví okolo neho stenu najhlbšej duševnej bolesti, ktorá ho izoluje od ostatného sveta. Človek je zrazu cudzincom vo vlastnom živote, myšlienky naňho padajú, akoby z neho potajomky unikali sily. Žiadnym trikom na svete sa z toho temného sna nemôže vymaniť (ani odvrátením pozornosti, ani rozumovými argumentami). Tento stav sa rovnako ako stav repíka nedá navonok zakryť – nepohyblivá temná ťažoba je silnejšia. Drží človeka v zajatí tak dlho, až sama od seba zmizne rovnako, ako sa objavila. Oslobodený človek si vďačne vydýchne a dýcha až do doby, keď sa mrak zase privalí.

Tieto zdanlivo nelogické, mätúce záchvaty svetabôľu pozná každý, aj keď nie každý v tak extrémnej forme. Aj stav typu divej horčice prebieha často skryte, na vnútorných rovinách.

Extrémny stav sa dá prirovnať k najnižšiemu stupňu endogénnej depresie, ktorá sa tiež objavuje nárazovo a bez zjavnej príčiny. Niektoré jej typické telesné symptómy – spomalenie pohybov, slabý podnet a redukovaná schopnosť vnímania (niekedy sa objaví aj u negatívneho stavu).

Obzvlášť výrazne je na tomto stave vidieť, že každý negatívny stav duše je stav zníženej frekvencie chvenia, v ktorom sú redukované všetky funkcie – telesné – tu pomalé pohyby, duševné – tu chudobné podnety, duchovné – redukované vnímanie. Špeciálne v stave divej horčice sa zdá, že akési neznáme, cudzie, silné chvenie úplne zakryje vlastné chvenie osobnosti a zruší prechodne aj jej vzťah k svetu.

Odpoveď na otázku, v čom spočíva omyl negatívneho stavu divej horčice preto nie je ľahká a je možné na ňu nazerať z rôznych uhlov pohľadu.

Nezdá sa, že by bol problém len v tejto existenčnej forme. Ezoterici by povedali, že dôvod k negatívnemu stavu je podmienený karmicky a že vyviera z najhlbších vrstiev duše. Tento stav je následkom pádu z veľkej výšky do veľkej hĺbky. Je to pád už vysoko vyvinutej osobnosti, ktorá využila svoju nadpriemernú schopnosť zaobchádzať s kozmickými silami v iných existenčných formách iba k vlastnému obmedzenému prospechu, a tak ju premrhala. Vysala v sebe pramene, ktoré mali slúžiť k tomu, aby sa stala nástrojom svojej duše, a zároveň aj nástrojom ďaleko väčších božích síl. Ak sa na to dívame z tejto strany, je negatívny stav výrazom smútku duše za strateným potenciálom a osobnosť ho prežíva v bolestnej bezmocnosti.

Zážitok nepohyblivosti, totálneho odtrhnutia od duše ako vlastného prameňa života, donúti osobnosť k tomu, že skôr či neskôr zatúži po svetle svojej duše a tým sa jej priblíži. Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa tento stav ľahšie znáša, keď ho človek vnútorne akceptuje a keď smútkom prejde vedome.

Z tohto pohľadu je negatívny stav, podobne ako u gaštanu jedlého, drahocenný dar, ktorý znovu otvára zasypané dvere do hlbín duše.

Stav divej horčice sa často objavuje pred rozhodujúcimi vývojovými krokmi. Behom duchovného vývoja musí takmer každý človek prejsť negatívnymi fázami, aby v sebe rozoznal, bolestne prežil a transformoval túto temnú kozmickú energiu.

Zdá sa, že niektorí ľudia v sebe majú zvláštnu afinitu k tejto energetickej kvalite a môžu v sebe transformovať viac tejto energie než iné osobnosti. Kiež je im útechou, že sa každá transformácia prejaví súčasne v jednotlivcovi, vo všetkých ostatných aj vo veľkom celku. S vedomím, že každým temným dňom trochu ožiarili našu planétu, môžu svoju melanchóliu prežívať s vnútorným zadosťučinením, dokonca s istým spôsobom vnútornej radosti.

Edward Bach píše: „Divá horčica zaháňa zármutok a vnáša do života radosť.“ Kto ju užíva, má pocit, že sa pomaly prebúdza z ťažkého, temného sna.

Ľudia v pozitívnom stave môžu prechádzať slnečnými a kalnými dňami svojho života s vnútornou veselosťou. Vidia síce temné mraky, ale už sa nimi nenechajú stiesniť.

Rozdiely medzi stavmi horčice a horca:
Divá horčica: smútok prichádza a odchádza zdanlivo bez vnútornej súvislosti
Horec: dôvod smútku je známy, napríklad klimaktérium, kríza stredného veku, strata zamestnania

Rozdiely medzi stavmi typu horčica a jedlý gaštan:
Horčica: pasívny, s výraznými citmi, človek nevie, čo sa deje, pretože nemôže rozonať súvislosť s ostatným životom
Jedlý gaštan: aktívny, človek môže svoje hlboké zúfalstvo verbalizovať

KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Obdobia hlbokej melanchólie prichádzajú a odchádzajú náhle bez toho, aby sa dala rozoznať ich príčina.


SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– hlboká malomyseľnosť, svetabôľ
– niečo ťažké, čierne, neznáme sa znáša na človeka, duša trúchli
– skľúčenosť zahalí z čista jasna osobnosť ako temný mrak
– človek sa cíti vyňatý z normálneho života, všetky svetlá sú zhasnuté, vnútorný pocit „Smrtná nedeľa“
– nenachádza logickú súvislosť medzi týmto stavom a normálnym životom
– ťažká melanchólia, v ktorej prítomnosť takmer nie je braná vedomie
– človek je úplne introvertný, zavretý v smútku
– nemôže túto náladu pred druhými skryť
– nemôže si s ňou poradiť rozumnými argumentami
– je tomuto pocitu vydaný napospas tak dlho, kým sám od seba zase nezmizne, potom sa cíti ako prepustený z väzby
– človek sa týchto stavov obáva, pretože ich nevie ovládať


POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– človek prechádza svetlými a temnými dňami s vnútorným jasom, veselím a stabilitou


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– rozoznať náladu, plne do nej vojsť, napríklad počúvať smutnú hudbu, v daždi ísť k Severnému moru a podobne
– túžiť po svojej duši ako milenec
– psychoterapia s ťažiskom práce so symbolmi
(- psychofonetické sedenie pre spojenie so svojou dušou a zistenie tej najhlbšej príčiny, zistenie, čo je ten „ťažký, neznámy mrak“ a aktívnu transformáciu, pozn. Stanka)
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Som plný radosti“
„Putujem po svetlých výšinách“
„Moje srdce je ľahké a veselé“
„Som vďačný za hodiny bolesti“

Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková
Foto: https://pixabay.com/photos/nashville-mustard-flower-yellow-538136/