BACHOVKY – PÚČIK PAGAŠTANU

Púčik pagaštanu je spojený s duševným potenciálom učenia a materializácie. V negatívnom stave je človeku zaťažko koordinovať správnou formou vnútorný myšlienkový svet a materiálnou realitou.

V negatívnom stave má človek sklon neustále opakovať rovnaké chyby a v očiach svojho okolia sa v živote ničomu nepriučil.

Príkladom je žena, ktorá si neustále kupuje oblečenie farby a strihu, ktorý jej nepristane a potom ho nenosí. Alebo muž, ktorý prechádza pohnutými vzťahmi neustále s rovnakým typom žien.

Mnoho ľudí v tomto stave navonok nerobí žiadne pokroky. V mysli šú často o dva kroky vpred pred realitou. Ako muž, ktorý píše knihu a pri tom robí koncept druhej a tretej knihy, hoci z prvej nemá ešte ani prvú kapitolu. Za týchto okolností je samozrejme sporné, či prvá kniha vôbec kedy uzrie svetlo sveta.

V negatívnom stave je človeku zaťažko urobiť medzibilanciu a spracovať skúsenosti tak, aby z nich mohol v budúcnosti čerpať. Je oveľa viacnútený vrhať sa podľa princípu „pokus/omyl“ neustále do nových dobrodružstiev, ktoré väčšinou skončia rovnakým omylom. Ale pritom títo ľudia ani nie sú zvlášť nešťastní.

Môže sa stať, že sa v nich vyvinie v priebehu života periodické ochorenie, ktoré sa v určitých cykloch alebo pri určitých príležitostiach vracia. Napríklad migrény, ktoré sa objavia po rovnakých dohadovačkách, na rovnaké témy, s rovnakým človekom. Alebo známy vred dvanástorníka, ktorý sa ozýva presne ako hodiny vždy za rovnakej stresovej konštelácie v práci. „A čo má byť“ povie si človek v negatívnom stave a znovu si kúpi ďalšie tabletky, namiesto aby sa pýtal, či nemôže existovať nejaká súvislosť medzi danou situáciou a ochorením. Človek ani nepríde na to, aby sa opýtal napríklad svojich kolegov na ich skúsenosti a získal aj iné pohľady.

Človek v negatívnom stave je ako závodná kobyla s klapkami na očiach, ktorá sa opakovane rozbieha k jednej prekážke a na tom istom mieste vždy prepásne skok. Zvonku to vyzerá, akoby kúsok filmu bežal stále dokola dopredu a dozadu. Konanie nepokračuje, vývoj sa nekoná. Film totiž môže pokračovať až keď džokej zlezie z koňa a zamyslí sa, prečo práve na tejto prekážke kôň vždy stroskotá a spýta sa sám seba, čo treba urobiť inak. V momente ako na to príde, kôň prekážku preskočí a film sa rozbehne.

Nezasvätený človek má občas dojem, akoby ľudia výrazne naladení na púčik pagaštanu sami pred sebou utekali a akoby sa nútene bránili zaoberať sa minulosťou, dokonca svojim vlastýnm životom vôbec. Ale práve preto z minulých skúseností nič nezískali, stoja stále s prázdnymi rukami. Nemajú nič, čím by mohli svoje súčasné rozhodnutia podoprieť, ani nehovoriac o tom, že by dokázali rozoznať akékoľvek princípy, na ktorých by v budúcnosti mohli stavať.

Je to akoby osobnosť zaujala k svojmu vyššiemu ja akýsi detinský, vzdorovitý postoj, akoby sa jeho vedeniu vzpierala a akoby sa najradšej „zo školy“ niekedy uliala. A tak sa s totálnou svojvoľnosťou vyníma z vlastného energetického diania. Nutí sa k „vlastnej jazde“, namiesto aby sa otvorila a nechala sa viesť vyšším energetickým dianím.

V negatívnom stave je naučiť sa tiahnuť ako ryba s prúdom dopredu, nie plávať niekde uprostred rieky vo vlastnom malom akváriu. Človek musí pochopiť, že nemôže utekať pred minulosťou do budúcnosti, pretože budúcnosť je púhym zrkadlom minulosti a vývoj sa deje teraz, v prítomnosti. Preto nemôže človek pred minulosťou utiecť, tá ho totiž vždy dohoní, zakaždým v inej , novej podobe.

Púčik pagaštanu sa zdá pri porovnaní ako veľmi mladý energetický stav. Skutočne, púčik pagaštanu často potrebujú hlavne deti.

Tieto deti spoznáme podľa toho, že vždy pôsobia aspoň trochu nepozorne a netrpezlivo bez toho, aby – ako deti na clematis – boli myšlienkami niekde vo fantázii alebo snívaní. Zdá sa, že niektoré veci skrátka neregistrujú. Preto si napríklad neustále, napriek všetkým skúsenostiam, zabúdajú zobrať do školy desiatu, preto píšu neustále v diktáte tie isté chyby. Nemajú „prípoj“ na výkon ostatných spolužiakov.

To dieťa je trochu pozadu, hovoria rodičia a nezistili, že ich dieťa žije v tomto momente v úplne inej realite času a priestoru. Pretože to, čo v ňom prebieha v inej, čiastočne vyššej frekvencii chvenia, nemôže byť koordinované s frekvenciou chvenia jeho okolia. Ak sa rodičia pokúsia toto dieťa do „normálnej“ časopriestorovej reality vnútiť, dosiahnú pravý opak toho, čo chceli – dieťa vnútorne ešte viac zneistí a bude reagovať neohrabane a pôsobiť hlúpo. Keď sa rodičia vzdajú nátlaku a namiesto toho sa pokúsia naladiť na frekvenciu ich dieťaťa, dostihnú ho v tom priestore, kde sa práve nachádza. Potom sa môže nadanie dieťaťa rozvíjať podľa jeho vlastnej zákonitosti a dieťa začne v krátkej dobe robiť obdivuhodne veľké, zo skúsenosti plynúce pokroky vo vývoji.

Púčik pagaštanu pomáha lepšie koordinovať vnútornú myšlienkovú činnosť s danými skutočnosťami reality. Človek sa naučí pomaly. Ale iste pozorovať veci v kľude a bez nátlaku. Začne sa učiť pre budúcnosť zo skúseností vlastných, aj zo skúseností iných ľudí. Vyvinie si odstup sám k sebe, ktorý mu umožní vidieť sa tak, ako ho vidia druhí. Vytvorí si tak predpoklad, aby mohol opätovne získavať poučné skúsenosti a aby si život naplno užíval.

KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Človek neustále robí tie isté chyby, pretože naozaj nespracoval svoje skúsenosti a pretože sa z nich dostatočne nepoučil.

SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– človek sa stále dostáva do rovnakých potiaží, vedie neustále tie isté dohady, privoláva si tie isté úrazy a podobne
– vyzerá to, akoby sa len veľmi pomaly priučoval, či už z nezáujmu, ľahostajnosti, vnútorného náhlenia alebo nedostatočnosti pozorovania
– nezíska zo svojich skúseností poučenie, nespracováva zážitky dostatočne hlboko
– radšej sa vrhá na nové skúsenosti, namiesto aby tú poslednú nechal na seba pôsobiť
– nepríde na to, že by sa mohol učiť aj zo skúseností iných
– pretože je neustále v myšlienkach o dva kroky napred, reaguje na súčasnú situáciu často nepozorne, netrpezlivo alebo bez záujmu
– vnútorne má pocit, že ide v aute s vynechávajúcim motorom
– na druhých pôsobí bezstarostne, až naivne
– pomalé učenie, blokády v učení, retardovaný vývoj
– tento postoj môžu sprevádzať periodicky sa opakujúce ochorenia – záchvaty migrény, nárazovo sa objavujúce akné, záchvaty

POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– človek sa môže vnútorne ľahko prepínať, dobrá schopnosť učenia
– duševne čulý, učí sa aj pozorovaním správania druhých ľudí
– sleduje všetky životné udalosti pozorne, zvlášť presne pozoruje všetko negatívne a vlastné omyly
– pozornosťou je vždy v prítomnosti, každá skúsenosť je vnútorným obohatením
– vyberá si z denných skúseností optimum
– vidí vlastné chyby s takým odstupom, ako ich vidia iní ľudia


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– nechať si každý večer v duchu pred očami prebehnúť celý deň a analyzovať: Čo nové som sa dnes naučil? Čo urobím nabudúce inak a ako?
– uzemňujúce hobby – záhrada, hrnčiarstvo a pod.
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Z každej skúsenosti sa naučím niečo nového“
„To, čo na mňa prichádza, pochopím vždy rýchlejšie ako to na mňa príde, a rozoznám možné omyly“
„Vidím to, čo je“
„Vnútorný pokoj ma drží v prítomnosti“


Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková