BACHOVKY – VRES

Loading

Vres – HEATHER – je spojený s duševnými kvalitami vcítenia a ochoty. V negatívnom stave sa človek točí len okolo seba a svojich problémov. Podľa okolností môže človek svojimi problémami ísť okoliu na nervy, dokonca sa môže pokúšať tieto problémy riešiť na úkor druhých.

Tento stav sa prejavuje buď do seba obrátenou, alebo navonok obrátenou formou. Prechodne sa tento stav vyskytuje u všetkých ľudí.

Chronický, navonok obrátený stav môže na seba prevziať charakter humoristického listu a dá sa popísať slovami: „Prišiel – videl- hovoril“. Takto výrazné typy vresu sú blízkymi zdvorilo označovaní ako únavní, pretože každého umlátia prívalom slov. V extrémnom prípade majú takmer nutnú potrebu sebarealizácie. Potrebujú publikum, ktoré berie ich každodenné hrdinské činy a ich strašne dôležité problémy na vedomie. Ľudia v negatívnom stave pociťujú neprekonateľnú túžbu zdieľať a zbaviť sa všetkého, čo prežili. Neubehne ani päť minúť a oni na párty strhnú rozhovor na svoju tému a upútajú pozornosť k svojej osobe.

Ak chce človek ich intenzívnej potrebe zdieľať uniknúť, musí postupovať „brutálne“, pretože človek v negatívnom stave nepustí svoju obeť tak ľahko. Pri hovorení prichádza stále bližšie a bližšie a keď mu chcete uniknúť, prenasleduje vás, dotlačí vás k stene a keď to nestačí, podrží si vás za rukáv. Dva z Bachových charakterov sú mu nemilosrdne vydané napospas. Zemežlč, ktorá nie je schopná pozbierať svoju vôľu a vymknúť sa z intenzívneho vyžarovania a čarodejka škvrnitá, ktorá sa príliš obáva jednoducho vstať a odísť.

Navonok obrátenému charakteru vresu nejde ani o to, s kým hovorí, pokiaľ hovoriť môže. Taký človek rozpráva aj cudzej žene v čakárni dopodrobna priebeh svojho ochorenia. Keď doma nemá koho by oslovil, vedie hodinové telefonáty, v ktorých väčšina viet začína slovom „ja“.

Ono „ja“ je totižto to, okolo čoho sa v tomto stave točí všetko myslenie a snaženie. Skutočne sa zaujímať o potreby toho, s kým hovorí, človeku v negatívnom stave ani nenapadne. Ako sa stane, že je človek tak zameraný na seba?

Jedna anglická Bachova špecialistka popisuje ľudí v negatívnom stave ako „dieťa v núdzi“, ktoré je odkázané na pomoc a podporu okolia.

Ľudia, ktorí vres veľmi potrebujú, pochádzajú niekedy z citovo chladných domovov a sú od najútlejšieho detstva emocionálne podvýživení. Keďže ich mladé Ja nedostalo nutnú pozornosť a uznanie, muselo sa pokúsiť emocionálne sa postarať samé o seba. Tento postoj si potom prináša aj do dospelého veku. Neustále rozprávanie tohto typu je v prvom rade nevedomým prejavom osobnosti, ktorá sa chce uistiť a potvrdiť si, že tu vôbec je. Počuje sa, počuje ju niekto iný, ergo sum – musí existovať.

Keď o sebe deti vo fáze, keď sa tvorí ich Ja veľa a prekotne rozprávajú, prežívajú normálnu formu tohto stavu. Aj sústavne premrštená starostlivosť človeka s nádychom vresu, jeho sklon, k citovému preháňaniu a robeniu z komára somára, pochádza z tohto detského postoja.

Čo by mohlo byť pre úbohé malé dieťa ešte horšie, ako to, že ho tí, ktorí ho zásobujú energiou nechajú samotné? A pretože človek aj v dospelosti ešte žije z energie iných ľudí, je samota to najhoršie, čo ho môže postretnúť.

Smutné je, že okolitý svet zriedkakedy tento detinský psychologický stav pozná, obzvlásť, ak sa ľudia v tomto stave snažia, aby nevyzerali ako odkázaní na pomoc a keď vystupujú suverénne a isto. Tým, spolu so svojou intenzívnou snahou o kontakt a uznanie, dosiahnu pravý opak. Obrovský tlak, s ktorým prichádzajú, každého núti, aby uhol. A tak človek v negatívnom stave odpudzuje náklonnosť, po ktorej tak túži a navzdory publiku ostáva vnútorne sám.

Nedorozumenie v negatívnom stave leží jednoznačne v totálnom odvrátení osobnosti od vyššieho Ja a väčšej jednoty. Osobnosť si neuvedomuje, že si človek nepotrebuje brať silou niečo, čo príde samé od seba, ak sa nechá viesť zákonmi svojho vyššieho Ja. Ľudia v negatívnom stave sa musia zmeniť z úbohého dieťaťa, ktoré iba chce, na dospelého, ktorý dokáže aj dávať. Keď títo ľudia zamerajú svoju pozornosť a energiu odo seba, smerom na okolie a veľký celok, podľa kozmických zákonov sa im vráti mnohonásobne viac energie, pozornosti, prítulnosti a lásky naspäť. Ľudia v pozitívnom stave vedia podľa miery skúseností rovnako dobre počúvať, ako predtým vedeli hovoriť. Vyvinú si silnú schopnosť vcítiť sa a môžu, ak to okolnosti vyžadujú, byť tu aj pre iného človeka a bez zbytku sa oddať svojej úlohe. Vytvoria atmosféru dôvery a sily, v ktorej sa druhí cítia blažene.

Stav vresu sa môže prejaviť rozličnými formami. Ak je obrátený dovnútra, tak sa oná silná potreba hovoriť vôbec neprejaví. Aj keď človek toho veľa nenahovorí, človek cíti, že je priamo vťahovaný do víru jeho vzťahovačných myšlienok.

Každý zažije niekedy tento stav na sebe, keď ho nejaký problém zamestnáva natoľko, že nutne musí „vypustiť paru“, a s niekým o tom hovoriť.

Ľudia, ktorí prežívajú poprvýkrát meditáciu alebo inú formu duchovného tréningu, sa často dostávajú do tohto stavu. Sú totiž vnútorne konfrontovaní s toľkými pre nich novými aspektami osobnosti, že musia tento zážitok úplne nutne „vypustiť“, aby ho mohli zaradiť.

V chovaní k okolitému svetu by mohol byť vres pri povrchnom pozorovaní zamenený za čakanku. Rozdiel medzi nimi je:
Čakanka: „matka v núdzi“ chce vzťah k svojmu okolitému svetu pevne držať, dáva, aby dostávala, sebaľútosť
Vres: „dieťa v núdzi“ pevne drží okolitý svet, aby sa v ňom mohol zrkadliť, nič nedáva. Zameraný na seba, ale zriedkakedy sebaľútostivý.



KĽÚČOVÉ SYMPTÓMY
Na seba zameraný, plne sebou zamestnaný, neustále potrebuje publikum, „dieťa v núdzi“.

SYMPTÓMY V BLOKOVANOM STAVE
– myšlienky krúžia len okolo vlastných problémov, človek si pripadá veľmi dôležito
– pociťuje vnútornú nutnosť s každým o sebe hovoriť
– v spoločnosti preberá hovor a zameriava ho na svoju osobu
– v úmyslom vnútiť sa, sa pri rozhovore dostáva do veľkej telesnej blízkosti, ťahá ich za rukáv, nenechá ich uniknúť
– „potrebuje“ svojich blízkych
– nevie byť sám
– má sklon k citovému prepínaniu, robí z komára somára
– je preňho ťažké počúvať iných
– je úplne absorbovaný svojimi myšlienkami, pre nič iného nemá pochopenie
– navonok predstiera, že je silnejší ako je, nevyvoláva preto bezprostrednú účasť
– často pochádza z citovo chudobného domova, ako dieťa je citovo podvýživený
– často na začiatku spirituálnej cesty, keď je konfrontovaný so svojim Ja a keď musí všetky svoje zážitky nutne vyrozprávať

POTENCIÁL V TRANSFORMOVANOM STAVE
– porozumeniaplný dospelý človek s veľkou schopnosťou vcítiť sa
– dobrý poslucháč, zaujímajúci sa diskusný partner
– vie sa vcítiť do druhého človeka alebo úlohy
– vyžaruje silu a spoľahlivosť


DOPORUČENÉ POMOCNÉ PRAKTIKY
– vždy so predstaviť auru druhých, do ktorej by nemal človek vniknúť
– cvičiť sa v počúvaní, niekedy úplne vedome počkať, čo na človeka príde samo
– angažovať sa pre skupinové problémy – susedská pomoc, aktivitzmus, komunálna politika a podobne
– podnety k pozitívnemu programovaniu
„Dám a bude mi dané“
„Čo je pre mňa správne, to sa ku mne dostane“
„Som v bezpečí sám v sebe“
„Napájam sa na prúd Božej energie“


Zdroj: Scheffer, M.: Bachova květová terapie. Teorie a praxe. Pragma 1994
Preklad a úprava: Stanka Miková