Je miesto. Nie je v priestore ani čase. Je medzi sekundami, za „predtým“ aj za „neskôr“. Keď si tam, vieš, že tam je Nič. Všetko a navždy. Je to osamelé miesto. Nie sú na to slová. Nedá sa opísať, nazvať, vysvetliť ani nakresliť. Dá sa iba precítiť. Súčasťou všetkého, vždy, všade, nesmierne doďaleka a hlboko do výšin. A keď žena zostúpi do tohto miesta, stretne tie, ktoré ho našli. V zdieľaní ticha naplného poznaním a vďačnosťou. Osamote a Uprostred. Všetky slová, ktoré sa vyslovia sú len ľahkými vlnkami na povrchu, nič nevypovedajú o farbe hlbiny. A ja tu teraz nechcem byť sama. Vojdi do svojho stredu, sestra, stretni ma tam a spolu so mnou mlč o všetkom čo vieme. Nie je čo povedať, nie je kam ísť. Všetko je tu a my to vieme. Ja len dnes nechcem byť na tomto mieste osamote. Prosím, mlč so mnou, buď tu. Mysli na mňa s láskou.
