Aplikácia antroposofického prístupu v psychoterapeutickej praxi.
Sex považujem za nástroj, ktorý môže ľudí zbližovať alebo rozdeľovať. Často pôsobí ako zdroj nedorozumení. Nakoľko nie je pre každého prirodzené otvorene rozprávať o svojich sexuálnych potrebách a frustráciách s partnerom, môže sa sex stať dokonca základnou bariérou rozvíjania hlbšej intimity medzi partnermi.
Sex považujem takisto za nástroj, ktorý môže človeka vyživovať, alebo ho oslabovať. Radostná, pocitovo čistá, láskyplná a oduchovnená sexuálna interakcia môže človeku dodať množstvo životných síl, ktoré potrebujeme pre vysporiadanie sa nielen s ťažkosťami bežného života, ale aj s ťažkosťami v duši, na astrálnej rovine. Dostatok životných síl je základnou podmienkou pre vysporiadanie sa so strachom, hnevom, pochybnosťami a pocitom nedostatočnosti vlastného JA. Ak sme slabí, život nás ťaží. Ak máme niesť život vedome a hrdo, potrebujeme byť vnútorne silní.
A nielen to, vďaka sexuálnemu spojeniu muža a žena, dokonca aj len vďaka spojeniu so svojou vlastnou sexualitou sa môžeme dotknúť božských dimenzií v nás, aj tých, ktoré nás presahujú. Sex je rozhodne jednou z najkrajších ciest k osvieteniu a spojeniu sa s božským zdrojom.
Verím, že využitie plnej sexuálnej energie pre posilnenie celej bytosti je cestou, ako žiť vedomejší, dôstojnejší, radostnejší život smerujúci k naplneniu nášho najvyššieho potenciálu.
Psychofonetika a metodická empatia je účinným teraputickým nástrojom pre liečenie problémov súvisiacich so sexualitou, nakoľko vnáša do ľudskej skúsenosti ducha, múdrosť vnútorného vedenia a prehlbuje sebapoznanie, tak nevyhnutné pre osobný a evolučný rozvoj človeka ako ľudskej bytosti.
Psychofonetika
„V kozmickom poriadku nie je nič vznešenejšie ako to, že v najdôležitejšej dobe medzi smrťou a novým zrodením je človek tkaný za pomoci bohov.“ (Steiner)
V dielach Rudolfa Steinera je láska medzi dvoma ľuďmi skutočná, len pokiaľ je preniknutá duchom, pokiaľ je oduchovnená. Podľa Steinera pokiaľ ide o lásku, človek podlieha často klamu. Ak nie je zduchovnená láska človeka k človeku, nie je vlastne láskou ako takou, ale iba obrazom, ktorý si o nej človek urobí. Väčšinou ide o sebalásku, v domnení, že toho druhého milujeme, vlastne milujeme seba. V skutočnosti milujeme spojenie s druhým človekom so svojej duši. Milujeme blaženosť z druhého človeka, milujeme byť s druhým človekom, milujeme vyznávanie lásky.Podľa Steinera základ lásky spočíva v oduchovnenom JA, ktoré sa norí do fyzického a éterického tela. Kto poznáva lásku, poznáva ducha, ak preniká až k vnútornému duchovnému zážitku lásky. Pokiaľ láska neobsahuje duchovnosť, je to vlastne iba erotika. Poprenie ducha lásky robí silu lásky silou erotickou. Preto sa pri materialistickom ponímaní lásky objavuje v protiklade s „géniom lásky“ fenomén „démona lásky“. Démon lásky sa prejavuje v intelektualizovanom hovorení o sexualite, bez dôrazu na duchovnosť lásky. Vtedy dochádza k tomu, že duchovno lásky je opomenuté a rozvíja sa iba jej vonkajšia stránka. Láska je chránená pred odduchovnením, pokiaľ človek milovanú bytosť miluje pre ňu samu, pre jej vlastnosti. Táto bytosť ho pohýňa k láske.Antroposofický prístup ku konštitúcii človeka môže byť učiteľom nielen pre naše poznanie, ale aj pre našu najvnútornejšiu duševnú podstatu, duševný život a pre znovunájdenie ducha vo vnútri našej duše.
Psychofonetika je psychoterapeutická metóda, ktorú objavil a metodicky upravil Yehuda Tagar. Vychádza z antroposofickej konštitúcie človeka. Antroposofia predpokladá, že človek má fyzické telo, životné telo, astrálne telo (dušu) a ducha (JA). Táto konštitúcia umožňuje do akejkoľvek ľudskej skúsenosti prostredníctvom vstupu do pamäte tela cez vedomé, spontánne gesto vniesť ducha (JA), ktorý jediný môže zmeniť vnútorné vzorce, vnútornú realitu.
Psychofonetika sa nešpecializuje na jednotlivé oblasti ľudského života a vnímania, ale na ľudské skúsenosti vo všeobecnosti. Je praktickým nástrojom osobného rozvoja, napomáha človeku stať sa špecialistom na svoje vlastné skúsenosti, pozrieť sa na ne objektívne, s perspektívou (odstupom). Je to iný štýl psychoterapie, nie je to dlhodobá terapia. Terapiu nevníma ako nástroj na odstránenie patológie, na navrátenie do stavu „normálnosti“, ale ako psychorozvoj – spracovávanie výzviev v živote, ktoré sú príležitosťou na osobný rast. Životné výzvy vníma ako príležitosť na evolúciu, nie niečo, čo treba opraviť. Psychofonetika pomáha interné dáta, skúsenosti, vzorce, životopis vytiahnuť na obrazovku, aby s nimi bolo možné pracovať.
V psychofonetickej terapii sa sexualita považuje za rovnako rešpektovanú ľudskú skúsenosť a tému na konverzáciu ako čokoľvek iné. „Je potrebné ju „vyniesť z pivnice“, aby mohla vidieť slnko, živly a ľudské dobro. Tým človek rozvíja ďalšiu úroveň inteligencie – SQ – sexuálnu inteligenciu.“ (Tagar)
Ak je problém v sexualite, mnohí si myslia: „ak taký som, takto to mám, čo už s tým“. Ale JA človeka, jeho duch môže vstupovať do akejkoľvek skúsenosti, pretože nepochádza z nej. Antroposofický model človeka dáva nástroj na podporu zrodenia ľudského ducha, ktorý potom môže vstúpiť do džungle problémov duše a tie dokáže liečiť zvnútra. Oddeľuje sa to, čo sme a to, čo sa nám deje. To čo sa nazýva realitou, nie je to, čo sa naozaj deje, ale to, aký význam tomu dáva človek zvnútra.
Význam sexuality a sexu
Ľudská sexualita je na určitej úrovni rovnaká ako bola pred rokmi. Biologicky sú deti produkované tým istým spôsobom. To, čo sa vyvíja v sexualite, je uvedomenie, vedomie sexuality. Vyvíja sa význam, ktorý sexualite prikladáme, koľko ľudskosti vyjadrujeme cez sexualitu, aký to má vplyv na naše medziľudské vzťahy. Sexuálna revolúcia sa stále deje, hoci nie biologicky, deje sa vo vedomí. Sexualita sa posúva z biologickej úrovne na čosi vyššie, poľuďšťujeme ju.
Podľa Ericha Fromma je človek obdarený rozumom, vedomím svojho vlastného Ja. Toto uvedomenie seba samého ako samostatnej entity, vedomie krátkosti života, faktu, že sa narodil proti svojej vôli a proti svojej vôli aj zomrie, že zomrie skôr ako jeho blízki, alebo že jeho blízki zomrú skôr, vedomie jeho samoty a odlúčenosti, bezmocnosti pred silami prírody a spoločnosti, toto všetko robí z jeho oddlenej existencie väzenie. Predstava, že by sa nedokázal oslobodiť z tohto väzenia a spojiť sa s ostatnými ľuďmi, so svetom a s jednotou, je zdrojom úzkosti. Človek hľadá cestu ako prekonať túto odlúčenosť, ako presiahnuť svoj osobný život a dosiahnuť jednotu. Riešenie závisí od stupňa individualizácie, ktorú človek dosiahol. Hľadá spojenie v uctievaní prírody, práci, umení, láske k Bohu alebo v láske k inému človeku, látkach ktoré rozširujú vnímanie, skupinových obradoch alebo rituáloch, konformite či rutine a podobne. Na rozdiel od mnohých ciest, ktoré sú dočasné a úzkosť odstraňujú iba krátkodobo, láska k Bohu či láska k inému človeku dokáže pocit zjednotenia udržať pri zachovaní integrity a individuality človeka. Láska ako aktívna činnosť, ako aktivita, nie „zotrvanie“ alebo „spadnutie do“, ale ako prejav ľudskej moci realizovateľný jedine v stave slobody. Pri aktívnom dávaní z lásky prežíva človek svoju silu, svoje bohatstvo, svoju moc, je naplnený radosťou, živý, prekypujúci.
Yehuda Tagar, zakladateľ psychofonetiky, poníma problematiku oddelenosti podobne. Hlboká túžba v prírode a človeku po jednote napriek oddeleniu, a zároveň nezastaviteľná túžba po individuálnosti vytvára rozpor zabudovaný priamo v systéme. Separácia sa stále zosilňuje, pretože ľudia chcú byť individuálni, chcú byť jednotlivcami, čím sa ale viac oddeľujú od komunity. Viac žijeme v umelom prostredí, viac sa oddeľujeme od prírody a prírody ubúda. Túžba po zjednotení sa zvyšuje, lebo sme stále viac oddelení od komunity aj prírody. Čím oddelenejší sa cítime, o to viac sa cítime zaujatí sexualitou. Je to akoby to záchranné koleso, ktoré nás spája s prírodou a medzi sebou navzájom. Je to túžba po opätovnom splynutí dvoch ľudí. Aspoň na moment je život tým, čím by mal byť, sme jedno.
Keď sa v psychofonetickej praxi hovorí o mužoch a ženách, uznáva sa individualita, individuálne subjektívne vnímanie sa každého človeka. Sebavnímanie človeka nie je vždy jednoznačne determinované biologickým telom, ale fyzické telo vytvára predpoklady, kanál pre jednoduchšie vyjadrenie určitého aspektu duše. Preto sa s označením „muž“ a „žena“ v praxi pracuje ako s obrazom archetypu, nie popisom ľudskej bytosti podľa jej fyzického tela.
„Svet archetypov musí ostať človeku vedomý, či už ich chápe alebo nie, pretože v ňom je ešte prírodou a spojený so svojími koreňmi.Svetonázor alebo spoločenský poriadok, ktorý človeka odrezáva od praobrazov života, nielenže nie je kultúrou, ale vo vzrastajúcej miere väzením alebo stajňou.“ (Jung)
V sexuálnom spojení muža a ženy sú vedomie, srdce a príroda zase jedno. Rozdelenie pohlaví prebehlo na viacerých rovinách, ale nie homogénne. Na fyzickej úrovni je rozdiel očividný. Sme veľmi podobní, líšime sa jediným chromozómom – X a Y. Na úrovni životného tela, na úrovni životnej energie sa udial opak. Každý muž obsahuje energeticky ženu a každá žena energeticky muža. Ľudská duša je duálna. Väčšina žien vie viac o ženskej časti duše, pretože ju viac prejavuje a muži vedia viac o mužskej časti duše, pretože viac prejavujú tú. Netreba veľa, aby sme v mužovi našli ženu a v žene muža. Súčasná žena má v sebe viac mužských kvalít ako jej babička. Vzdelanie, ekonomika, očakávania, ambície a podobne. Súčasný muž má v porovnaní so svojím starým otcom viac ženských kvalít ako mal on.
Na úrovni ľudského ducha nie je rozdiel. Nie je mužský duch, ženský duch, je ľudský duch. Ľudia sú čoraz individuálnejšími a čoraz viac androgýnni. Stále viac sa človek stáva celistvou ľudskou bytosťou. Zároveň sa pozdvihuje z uvažovania o sebe ako o fyzickej individualite vo fyzickom svete na vnímanie seba ako súčasť vedomia prostredia, životného prostredia. Pozdvihuje sa z fyzickej na energetickú rovinu. Tak ako sa JA inkarnuje stále viac, to, či sme fyzicky mužom alebo ženou nie je až tak podstatné. Podstatná je kvalita intimity, spojenie duší, dotyk, krása sexuálnej interakcie. Sexuálna interakcia nie je len fyzický sex, je predovšetkým medziľudskou výmenou. Ak máme k sebe dobrý vzťah, posilňuje nás a privádza k nášmu plnšiemu potenciálu. Ak sa neprijímame, ničí nás. Sexualita je energia, je to bytosť, je to naše spojenie s božským v nás tu na Zemi.
Funkcia sexu a sexuality
Podľa Yehudu Tagara sa sexualita stáva čoraz viac kanálom na stretnutie ľudských duší a ducha, vyvíja sa v niečo iné ako biologicky podmienený zdroj potomstva. Podľa niektorých mystikov budúcnosť inteligencie nie je viac mozgu, ale viac srdca. Posúvame sa od IQ k EQ (emocionálna inteligencia) a následne EmQ (empatická inteligencia) Empatia je novou formou inteligencie. Vyvíja sa veľmi rýchlo, ale iba vedome od IQ cez EQ k inteligencii založenej na srdci.
Podľa Elisabeth Lukasovej, ktorá pracuje na princípoch logoterapie podľa Viktora E. Frankla, má sexualita tiež vyšší cieľ – umožniť telesné vyjadrenie úprimnej duchovnej väzby medzi mužom a ženou v podobe lásky. Ľudská sexualita sa stáva rituálom poznania. Ľudský sexuálny akt je inkarnácia duchovného aktu. Ak to tak nie je, jej miesto ostáva prázdne a na tomto prázdnom mieste môže vyrásť choroba. Duša sa vzpiera, telo štrajkuje. Psychicky podmienené sexuálne poruchy sú spôsobené telesným zblížením, v ktorom sa neprejavuje osobná láska. Boj proti „štrajku tela“ je na základe spoločenského zlomu v 60tych rokoch 20. storočia vo veľkej miere vyhratý. Generácie po sexuálnej revolúcii sú sexuálne výkonné a perfektne informované. Dokážu byť potentné aj bez duševného kontaktu a vnútornej viazanosti s partnerom. Jedným z východísk je viagra. Naproti tomu však proti „vzpieraniu sa duše“ doteraz skôr prehrávame.
Starý sumerský mýtus o Innane, ktorá zostúpila do podsvetia, zomrela, bola vzkriesená a vrátila sa iná, vyjadruje spojenie s archetypickým ženským inštinktom a duchovných rádom. Innanin zostup sa dá považovať za inkarnáciu vesmírnych síl do pozemského tela, zároveň je cestou k opätovnému získaniu potlačených hodnôt a k novému usporiadaniu toho, co je hore a čo je dole v novom vzorci. „Podsvetie“ vnímania je ale prístupné inak, ako bežne uznávanými zmyslami.
Sylvia Brinton Perera, psychologička praktikujúca analytickú psychológiu, napomáha na základe starovekého sumerského mýtu o Innane znovunájdeniu potlačených aspektov archetypického ženstva predovšetkým ženám na ich ceste ku slobode a celosti. „Ženské kvality sú dnes vnímané v inom ako pôvodnom svetle, ich bujarosť bola uväznená a ponížená na frivolitu, radostná žiadostivosť pošpinená ako kurevnícka oplzlosť alebo označená za sentimentálnu materskosť, životná energia bola obmedzená povinnosťou a poslušnosťou“ (Perera). Dôsledkom sú ženy odcudzené vášňam a silám svojho ženstva a vzhliadajú k nedosiahnuteľným ideálom udržovaných duchom, ktorý sa spreneveril pudovým vzorcom Veľkej bohyne.
Liečenie sexuality metódou psychofonetickej terapie.
Psychofonetická terapia, ktorú objavil a rozvinul Yehuda Tagar sa nezaoberá sexuálnym výkonom ako takým. Zaoberá sa primárne riešením vzťahových problémov – vzťahom človeka k samému sebe, vzťahom človeka k vlastnej sexualite a až napokon vzťahom človeka k inému človeku. Najväčšia výhoda psychofonetiky spočíva v tom, že sa sústreďuje na vzťah človeka samého so sebou, čím sa stáva nezávislým od iných ľudí a od partnera.
Problémy spojené so sexom a sexualitou sa najčastejšie prejavujú v nasledovných 5 oblastiach.
1. Spojenie s vlastnou sexualitou
Ľudia niekedy ani nevnímajú, že majú nejakú sexualitu v domnení, že sexualita je to, čo sa deje medzi dvoma ľuďmi, keď majú sex. Mnoho mužov má svoje sebavedomie prepojené na sexuálny výkon. Ženy sú často považované za sexuálne objekty už od útleho veku a tvoria si vzťah k vlastnej sexualite, akoby boli objektami. Skôr či neskôr to sexualita „vzdá“. Deje sa to najčastejšie ženám vo veku po tridsiatke, sexualita zmizne a stávajú sa asexuálnymi. Muži si myslia že sexualitu nemajú, rozumejú iba sexu, nie sexualite. Pre mužov sa žena stáva stelesnením ich sexuality, ktorú nepoznajú. Fantazírujú o ženách, lebo čo vidia, je ich vlastná sexualita a projekujú ju na ženy.
Obraz vzťahu s vlastnou sexualitou je možné dobre vidieť v sexuálnych fantáziách človeka. To, čo človek vo svojich fantáziách robí so svojím sexuálnym partnerom, resp. po čom túži, aby partner robil jemu, je obrazom toho, čo cíti voči vlastnej sexualite. Riešenie vzťahu s vlastnou sexualitou je podobné ako práca s vnútorným dieťaťom, je to bytosť, s ktorou potrebujeme nadviazať vzťah.
Človek môže byť sexuálne aktívny, ale nespojený s vlastnou sexualitou. Je možné ju v sebe nájsť a spájať sa s ňou, rovnako ako s vlastnou spiritualitou. Dokonca spojenie s vlastnou spiritualitou bez spojenia sa s vlastnou sexualitou nie je možné.
Čím lepší má človek vzťah so svojou sexualitou, tým viac môže dať sexuálne inému človeku. Preto aj starnutie môže znamenať rast sexuality, nemusí to byť iba úpadok. Čím viac človek rastie ako ľudská bytosť, tým viac má čo ponúknuť aj v sexuálnej oblasti. Čím viac ľudská bytosť rastie, tým väčší má sexuálny potenciál. A toho čo môže zdieľať je o to viac.
Pre využitie terapie je väčšinou dôvod, prečo sa sexualitou zaoberať – strata, bolesť, pocit otupelosti. V plnom sexuálnom vyjadrení aj v úplnom oddelení sa hľadá ťažko. Je niekde medzi, napríklad pri sexuálnej frustrácii, bolesti, osamelosti. Závisí na bode vstupu, na probléme, ktoré človek donesie na riešenie na psychofonetickú terapiu a na prianí, ktoré sa utvára počas terapie.
Sylvia B. Perera v práci Zostup k Bohyni potvrdzuje, že „obnovenie prameňov a ducha ženstva je pre ženu jedným z najdôležitejších krokov na ceste k celosti. Úspešné ženy dobre prispôsobené maskulínne orientovanej spoločnosti potlačili svoje ženské inštinkty a vzorce energie. Práve k týmto hlbinám sa potrebuje nové, individuujúce Ja vrátiť, aby našlo svoju silu byť aktívne, zraniteľné a citlivé, stať sa „sebou“ a byť empatické k ostatným. Je to nevyhnutný krok k inicializácii vlastného potenciálu pre väčšinu žien západného sveta.“ (Perera) Očistenie, obnovenie a vyliečenie sexuality ako jednej z najsilnejších síl, ktoré nás spájajú so zemskou energiou, a to práve prostredníctvom hlbšie inkarnovaného JA do duše, prostredníctvom ponorenia a vynorenia s novým poznaním, je významných krokom na ceste človeka k celistvosti, k opätovnému spojeniu samého so sebou, so svojou podstatou.
2. Čistenie od toho, čo nie je sexualita.
Vďaka psychofoentickej terapii môžeme vyčistiť to, čo k sexualite nepatrí, aby sme sa spojili so skutočnou sexualitou. Ako ružový krík zarastený burinou, ak má kvitnúť, treba mu vyčistiť priestor, dať ružiam šancu vidieť slnko a dýchať, ostrihať čo je mŕtve a presmerovať silu tam, kde je to živé.
Objavuje sa tu napríklad liečenie sexuálneho zneužitia. Sexuálne zneužitie dieťaťa nie je sexuálne pre dieťa. Je to násilie. Ale keď dorastie do sexuality, ten jedovatý blok je už zabudovaný v duši a spôsobuje problémy vo vzťahoch s inými ľuďmi, vzťahu k sebe, vzťahu s vlastnou sexualitou aj pri sexe. V terapeutickej praxi sa zneužitie objaví až v procese skúmania práve týchto problémov, ktoré klient na sedení uvedie ako problém na riešenie.
Iným príkladom je syndróm krásnej ženy (modelky, herečky, veľmi atraktívne ženy), ktoré sa stávajú atraktívne a priťahujú sexuálnu pozornosť často skôr, ako samé pocítia vlastnú sexualitu. Začnú sami seba vnímať ako sexuálne objekty, sú nositeľkami projekcií ľudí z okolia. Aby sa vyčistila sexualita, musí sa vyčistiť veľa projekcií iných ľudí, ktoré si nesú.
Ďalším príkladom môže byť zneužívanie v súvislosti so sexom. Už na strednej škole chlapci i dievčatá v určitom veku začnú trúsiť rôzne zosmiešňujúce poznámky, vyvolávajú hanbu, pocit, že je potrebné sa zakrývať a skrývať. Aj keď nejde priamo o sexuálne zneužitie, ide o zneužitie sexuality s jej následným odmietaním, vnímaním niečoho nesprávneho z dôvodu jej zneváženia a pošpinenia.
Objavuje sa tu aj liečenie mužov, ktorí v puberte získavajú príliš veľa dojmov z pornografie ako zdroja informácií o sexe. Je tak málo nádherného sexu vo filmoch, často je neosobný, prekrútený a extrémny. Chýba iniciácia zdravého a dobrého sexu, chlapci sa nemajú o čo oprieť. Dôsledkom sú neprimerané očakávania od seba aj od partnerky, odosobnenie a znížená citlivosť, čo vedie k sklamaniu z reálneho sexuálneho života, sklamaniu zo seba, či z partnerky.
V neposlednom rade je to pomoc pre ženy, ktoré sa tak pokúšajú zapáčiť sa a potešiť muža, že zabudnú, čo znamená byť radostne sexuálna. Používajú sex, aby niekoho pritiahli, aby si ho udržali. Vnútorne je to ako prostituovať s vlastným partnerom, zapredať sa mu, stať sa preňho iba oddelením služieb. Dochádza k neustálemu umenšovaniu seba samej, projekciám mocenského ovládania, spochybňovaniu vlastnej hodnoty, strate vnútornej sily a znižovaniu sebavedomia.
Ak ľudia nerozumejú funkcii prežitého životného scenára vo svojich životoch, môžu si myslieť, že sú pokrivení, že nie sú ok. Ale to, že je niečo v človeku, neznamená, že človek je tým. Ale tiež to neznamená, že za to nenesie zodpovednosť. Vina nepomáha, drží človeka v súkromnom pekle a často je súčasťou projekcií na druhých. Pre čistenie sexuality je potrebné zaktivovať vlastnú duchovnú dimenziu, vniesť do čistenia vlastného ducha. Ak je človek ukotvený vo svojom JA, astralita je vonku, je prostredím pre JA. Psychofonetická terapia pomáha JA zviditeľniť a oslobodiť od astrality.
3. Záležitosti srdca
Integrácia emocionálneho a sexuálneho života nie je tak prirodzená, ako by sa zdalo. City a sexualita sú častokrát oddelené. Veľa ľudí o sexe vôbec nehovorí. Keď majú dvadsať, a sex je bežnou rutinou, funguje to a majú dobrý sex. Potom žena prekročí vek tridsať rokov a zrazu to prestane fungovať, nedokáže byť sexuálnym objektom. Ženská sexualita a spiritualita sa spoja, duša sa inkarnuje do tela a telo sa stane dušou. Už nie je možné dotknúť sa tela bez toho, aby sa muž dotkol aj duše. Srdce ženy sa stáva súčasťou sexuálneho fungovania a poskytovať telo sa už pre ňu rovná zneužitiu. Muž je v tom celkom nevinne, robí iba to čo robil vždy, len to zrazu nefunguje. Ona sa zmenila, má potreba inej predohry. Pre ženy sa táto zmena udeje organicky, muži potrebujú vedomú zmenu.
Problémy, s ktorými klienti prichádzajú na párovú terapiu môžu súvisieť s tým, on potrebuje viac sexu a skúša všetko, čo pozná – posiela ju na kurzy, kupuje hračky, púšťa porno, skrátka chce viac sexu. A čím viac sa snaží, o to menej ho má. A ona sa zároveň cíti úplne sexuálne potlačená. Jej sexualita sa stáva agresívna, pretože nemá ten sex, ktorý chce. Ako dvaja slepí, ktorí sa snažia nájsť v tme. Obaja chcú sex, milujú sex, mali dobrý sex predtým, ale jej sa posunul bod vstupu a on si to nevšimol. V jej sexualite je duša a on o tom nevie.
U muža je to niekedy presne naopak. Muži si zase vyberajú, či budú sexuálni, alebo citovo zainteresovaní a intímni, nevedia to celkom prepojiť. V určitom momente dosiahne vzťah intimitu, ktorá zahŕňa jeho srdce. Ale pretože s tým nemá skúsenosť, nevie ako byť sexuálny so srdcom, pozná iba sexuálny sex. Žena je príliš blízka jeho srdcu, stane sa partnerkou jeho srdca, ale už nie sexuálnou partnerkou. Stane sa tým, s čím má v srdci skúsenosť – jeho matkou, sestrou, priateľkou. Sex sa uzavrie, takže hľadá na sex ďalšiu, kde srdce nie je spojené so sexom.
Žena potrebuje pre dobrý sex v zrelom veku viac srdca, mnohí muži naopak, sex a srdce nemajú prepojené. Jedno z riešení je v rozvoji dotyku, v spôsobe ako sa dotýkame. Medzi sexom a nesexom je široká škála dotykov, celá dúha. Pre páry sa odporúča experimentovať, nie všetko musí byť sexuálny výkon, môžno pomôže experimentovať s dotykmi. Rozšíriť paletu sexu od súlože k jemnosti intimity, znížiť tlak na výkon a potrebu orgazmu. Láska a nežnosť je v skutočnosti afrodiziakom.
Aj v inych druhoch psychoterapie, napríklad v logoterapeutickej praxi sú príklady sexuálnych porúch, liečené tak, že impotentným klientom alebo frigidným klientkam bolo doporučené, aby sa za prísneho zákazu súlože a sebapozorovania venovali jemne a citlivo svojej partnerke/svojmu partnerovi. Oslobodenie od chcenia vlastniť a dosiahnuť slasť a presmerovanie na cieľ venovať sa milovanému človeku, má ako vedľajší efekt obnovenie zdravého sexuálneho života.
Pri logoterapeutickej psychoterapii vzťahov sa vychádza z toho, že „celá telesná pohlavná schopnosť sa v konečnom dôsledku zakladá na duchovno-duševnej schopnosti lásky. A to v schopnosti lásky klienta, ktorú sám preukazuje, a nie v schopnosti lásky blížnych v jeho okolí, ktorá by mu mala byť prejavená a ktorej plody by mu mali padnúť do lona“. (Frankl)
Význam sexu je pre človeka iný teraz, ako bol pred 10 rokmi. Jeho význam sa vyvíja. Sex postupne vekom viac vyjadruje nielen dušu, ale aj ducha človeka. Keď sa ľudia prebudia k faktu, že ľudské telo je chrámom ducha, začnú sa správať k ženskému telu, akoby to bola posvätná bytosť, a k mužskému telu, ako by to bolo miesto pre ducha. Vtedy sa aj staroba stane požehnaním. Duch je prítomnejší v starobe, ako v mladosti a intimita preberá viac moci. Sexuálna interakcia je iba zahriatím pred intimitou. Intimita sa stane novým dobrodružstvom. Intimita s ľudskou bytosťou rozvíja intimitu s duchom. A ľudská sexualita v graficky presnom vyjadrení sa stáva metaforou pre duchovnú jednotu ľudskej duše a Boha. Z tohto hľadiska sú muži a ženy rovnakí. Sex nás spája s božskou podstatou, pokiaľ doň prinesieme svojho ducha.
4. Telo ako nástroj sexu
Sexualita je fyzický, éterický aj astrálny nástroj. Keď sexualita spí, nič nie je sexuálne. Ak je sexualita aktívna, všetko je sexuálne. Telo je nástrojom pre sexualitu, ako sexuálny orgán pre vykonávanie sexu, ako zdroj sexuálnej energie. Sexuálne orgány sú rôzne, ako sú rôzni ľudia. Ľudia potrebujú rozličné stimuly. Môžu byť veľmi zruční s telom človeka v jednom vzťahu, ale s iným človekom to bude úplne iné. Nejde však iba o telo, zahrnutá je aj energia a emócie, nástrojom sexu je celá sexuálna dynamika. Toto sa v psychofonetickej praxi personalizuje na úroveň individuality, na úroveň človeka ako jednotlivca, pretože rôzni ľudia majú rôzne sexuálne potreby. Pre niekoho je to aktívna časť siedmich základných životných procesov, a ak o sex prídu, stanú sa akoby polovičnými ľuďmi. Pre iných je to takmer jedno či sex majú, alebo nemajú. Nie je chyba, ak niekto nechce sex, ak ho nepotrebuje. Až keď je to slabšie, ako je žiadúce pre človeka, vzniká problém na riešenie v psychoterapeutickej praxi.
Psychofonetika pracuje s fungovaním tela, schopnosťou vzrušenia, pochopením tela, čo je vzrušujúce, čo blokuje, so schopnosťou užívať si telo. Ide o sexuálnu aktivitu samú osebe, ako podporiť telo k žiadanému výkonu. Ide o prácu na vzťahu s vlastnou sexualitou až na úrovni tela v úrovni psychosomatiky (napr. predčasná ejakulácia, vaginizmus). Niekedy môžu byť bloky fyzické. U mužov je to delikátna záležitosť krvného prietoku, môže prísť k problému s erekciou. Môže ísť o hormonálny, cievny, kardiovaskulárny problém, či problém s prostatou. Výborne s tým pracuje aj čínska medicína prácou s čchi a bylinkami.
Podľa tao sa človek rodí s hojnosťou energie, ktorá sa nazýva prvotná energia alebo ťing. Energia ťing sa mení aj na životnú energiu pre orgány, ktorú nazývajú čchi. Podľa tao je jediným spôsobom, ako získať dodatočnú čchi, premena sexuálnej energie, ktorá sa normálne pri milovaní uvoľňuje. Tým je možné získať až 30-40% životnej sily. Ak sa podarí zmeniť smer orgazmickej energie dovnútra a hore namiesto smerom von, energia dosiahne vyššie centrum tela a človek prežije zážitok, známy ako celotelový orgazmus alebo orgánový orgazmus.
„Celý systém práce s energiou je postavený na energii lásky, radosti, láskavosti, miernosti, úcty a poctivosti. Praktikovanie týchto ctností je srdcom liečivého tao. Cieľom teda je nasmerovať tok sexuálnej tvorivej energie do orgánov a žliaz, aby sa posilnilo oslabené telo a zvýšila životná sila. Rozvíjanie väčšieho množstva dobrej životnej sily potom pomáha transformovať všetok hnev, smútok, strach či depresiu.“ (Mantak Chia)
Libido je tiež veľmi delikátny, komplikovaný nástroj a môže byť poškodené. Medzi telesnom až duchovnom je kontinuum, kdekoľvek v tomto kontinuu môže dôjsť k poškodeniu. Môže byť niečo kontaminované priamo v sexuálnom prejave fyzického tela, v astrálnom tele alebo v životnom tele. Reprodukcia je jednou zo 7 životných procesov, prejavov éterického tela. Ak nie je vitálna, môže jej chýbať životná energia, môže byť slabá, vyčerpaná. Dôvody nie sú jasné, pokiaľ sa nenájdu u každého jednotlivca cez prieskum osobnej skúsenosti napríklad v rámci psychofonetického sedenia.
5. Vzťah medzi vzťahom a sexualitou
Erich Fromm uvádza vo svojom diele Umenie milovať, že ak dvaja ľudia cítia vzájomnú blízkosť a intimitu, zamilujú sa. Je to jedna z najradostnejších , najvzrušujúcejších skúseností v živote. Intenzita počiatočného „pobláznenia“ je považovaná za dôkaz intenzity ich lásky. V skutočnosti však často dokazuje rozsah ich predchádzajúcej osamelosti a so stratou sexuálnej príťažlivosti sa vytráca aj to, čo považovali za lásku.
Podľa Y. Tagara je veľký prienik medzi dynamikou vzťahu a dynamikou sexuality. V tomto prieniku je príťažlivosť – prichádza z rozdielnosti, nie kvôli spoločným veciam. Príťažlivosť je dynamika sama osebe, nie je to len sexuálna záležitosť. Najsilnejšia fáza sexuálneho vzťahu je predtým, ako sa ľudia spoja, kým pôsobí magnetizmus a príťažlivosť. Po spojení vytvoria spolu domácnosť a príťažlivosť sa môže vytratiť. Pretože už sa poznajú, nie je to také vzrušujúce. V každodennom fungovaní je priestor na veľa chýb a veľa nedorozumení, často oveľa viac ako priestoru na vzájomné otvorené komunikovanie. Strata rešpektu voči partnerovi spravidla spôsobí aj stratu sexuálneho záujmu. Rovnako, aj ak sa hnev dostane mimo kontroly a dôjde k agresívnym reakciám.
Podstata psychofonetickej párovej terapie spočíva v otvorení priestoru, aby sa cítili obaja partneri dosť bezpečne, aby mohli hovoriť o sexuálnych záležitostiach a počúvať sa. Cieľom je obnoviť rešpekt a lásku, vyliečiť rany, odpustiť, aby si spomenuli, prečo sú spolu. Až 90% sexuálnych problémov sú v skutočnosti problémom vzťahu. Ak je človek počutý a má pocit bezpečia, dokáže hovoriť otvorene. Lieči sa ignorancia, nie sexuálna patológia. Vzájomné ignorovanie v sexuálnych otázkach robí vzťah patologickým. Je potrebné dostať pod kontrolu svoje reakcie a svoj hnev, dať šancu sexuálnemu životu, aby žil. Ak sa partneri stále milujú a priťahujú sa, stále majú záujem jeden o druhého, začnú sa učiť ako hrať na husle toho druhého. Spomenú si, že základom sexu je láska, že „sex je vzájomným aktom dávania – muž dáva sám seba, svoj pohlavný orgán žene, dáva svoje semeno. Žena dáva samú seba, otvára brány svojho vnútra, v akte prijímania zároveň dáva“. (Fromm ). Neexistuje však jednotný recept, každá ľudská bytosť je jedinečná. Tak ako je jedinečný intelekt, duša, srdce, aj sex je unikátny.
V praxi však pri liečení muža, ktoré vychádza z potrieb ženy a z jej očakávaní, dochádza u mužov k pocitu, že nie sú pre ženu relevantní a to ich často zablokuje. Tento nesúlad je potrebné komunikovať, empatia je nenahraditeľná. Akýkoľvek komplex medzi dvoma ľuďmi môže byť komunikovaný, možno bude treba liečiť najprv komunikáciu vo vzťahu. Bez nej sa nič nezmení. Investícia do empatie vo vzťahu otvára kanál na riešenia aj sexuálnych problémov.
To je najväčší prínos psychofonetiky. Človek nepotrebuje svojho partnera na to, aby pracoval sám so sebou. To čo urobí pre seba, je nezávislé na partnerovi, je to slobodné a osobný rozvoj individuality nič nezastavuje.
Záver
„Pre schopnosť slobodne dávať je potrebné byť slobodný. Slobodný od vlastných obmedzení, žiadostivostí, strachu, pochybností, hnevu, hanby, viny, blokov, ktoré oddeľujú človeka od iných ľudí i jeho vyššieho potenciálu. Je potrebné prejsť vlastnou zraniteľnosťou, hľadať, poznať a liečiť vlastné zranenia, ktoré bránia v prejavení plného potenciálu, naplnení skutočného JA.“ (Fromm)
Dobrý sex je jedna z najzdravších aktivít, akú môže ľudská bytosť mať. Je v tom duch, duša, energia, príroda, vedomie, stretnutie ľudí, všetko sa na moment zjednotí. A v tej jednote môže byť ľudský duch prítomný na Zemi unikátnym spôsobom.
Keď prekročíme predsudky a zaoberáme sa sexuálnymi záležitosťami tým najintímnejším spôsobom s druhými ľuďmi, dochádza k určitej špeciálnej vzpriamenosti. Bezpečná otvorenosť dodáva človeku dôstojnosť. Ak sa životná dynamika sexuality, ktorá má tendenciu byť horizontálna, odstrihne od intelektuálnej bytosti a hovorí sa o tom, ako o akejkoľvek inej téme, dôjde k určitému prejavu ľudskej dôstojnosti. Paradoxne odkrytie tejto témy zmenšuje hanbu, je to uznanie, že je ľudské byť sexuálnou bytosťou. Ženy, ktoré sa spojili so sexualitou vedome, stali sa silnejšími individualitami a už sa nedajú kontrolovať. Odkrytie a zvedomenie sexuality prináša oslobodenie od tieňov, hanby a tajomstiev. Vedie k väčšej uzemnenosti, individuálnosti a nezávislosti. Človek je potom vzpriamenejší a dôstojnejší. Sexuálny život môže smerovať k vyššej dôstojnosti, vyššej duchovnosti a väčšej triezvosti. Nie je dobrý dôvod považovať sexualitu za niečo iné, ako bežnú ľudskú záležitosť.
Zdravá sexualita, dokonca aj bez sexuálnej aktivity môže oživiť celý systém. Sexuálna reprodukčná aktivita éterického tela je základ pre duševnú silu, pre astrálnu silu. Je to základ transformovaný do kreativity a spirituálnej intimity. Sexuálna energia je všade, je to dúha.
Gréci mali pre lásku tri slová, nie len jedno. Eros je sexuálna láska, filia je srdečná láska a agapé je duchovná láska. Sexualita je aplikovateľná na všetky tri. Význam sexuality bude rásť. A môže sa stať viac zvieracou alebo viac ľudskou, je to voľba, ktorá sa musí udiať vedome.
Antroposofický prístup cez praktickú metódu psychoterapie – psychofonetiku prináša možnosť ako do našich skúseností vniesť ducha – svoje vlastné JA, ktoré je nám najlepším vodcom, učiteľom a liečiteľom.
Použité zdroje
Chia Mantak, Winn Michael: Rozvíjení mužské sexuální energie, taoistické tajemství lásky. Praha. Pragma, 1984.
Frankl Viktor E.: Psychotherapie in der Praxis. Munchen: Piper, 2005.
Fromm Erich: Umenie milovať. Bratislava, Citadella, 2014.
Jung C. G.: „The psychological aspekts of the Kore“, in: C. G. Jung and C. Kerényi, Essays on a Science of Mythology, str. 170.
Lukasová Elisabeth: Kľúč k zmysluplnému životu.LÚČ, vydavateľské družstvo. Bratislava, 2012.
Perera Sylvia B.: Descent to the Goddess. A Way of Initiation for Woman. Inner City Books, 1981.
Steiner R.: 10. prednáška Duchovná perspektíva. Dornbach, 22.6.1923. Prednáškový cyklus Kultúrne fenomény, GA 225.
Steiner R.: Základná sociálna požiadavka našej doby v súčasnej zmenenej situácii, GA 186, zo IV. prednášky: Základné podmienky pre sociálny život, sociálne a antisociálne impulzy a láska, Dornbach a Bern, od 29. novembra do 21. decembra 1918.
Steiner R.: Muž, žena a dieťa vo svetle duchovnej vedy. Hranice. Fabula, 2015.
Tagar Yehuda: Sexualita a intimita. Bratislava, prednáška v Monsters Cafe, 21.1.2016 a prednášky v rámci vzdelávania v Škole empatie v Bernolákove 2016.